juliet

Dnes to bol deň! Normálne nad takými vecami nerozmýšľam, ale pokúšam sa prísť na to, prečo sa ženy vydávajú, keď potom majú chuť stokrát za rok toho chlapa zniesť zo sveta… Minimálne! Ja som nad tým rozmýšľala už pred oltárom, ale bolo mi hlúpe sa o tom vtedy niekomu zdôverovať, som predsa dobre vychovaná a nebudem svadobných hostí strašiť svojou neistotou. Aj tak. Ten hlúpy sľub – v dobrom aj zlom, až kým nás smrť nerozdelí musel vymyslieť niekto buď riadne naivný, alebo taký, čo o všetkom vedel a chcel sa ľudstvu za niečo pomstiť. Moja mienka.

Ale teraz naozaj, ja normálne nechápem, žijem s mužom, ktorého vôbec nepoznám. Hoci ho poznám až príliš dobre, niekedy – tak ako dnes mi dokáže vysať všetku krv! To je nehorázne, aby mu zas zobrali vodičák. Po pol roku, čo ho dostal, zas za alkohol! Ako sa len ponosoval, že keď mu ho vrátia, už sa „pálenky“ ani nechytí! Ja som ho – tehotná – musela voziť ráno do práce. Do pôrodnice ma zaviezla mama, z pôrodnice svokor. Romantika! Za každou druhou myšlienkou vtedy dodal „keď mi vrátia vodičák, vezmem ťa tam, onam a neviem kde ešte a čo ešte…“ No a vydržal mu pár mesiacov. Nech mi všetci odpustia, ale kristepane – čo vám chlapom šibe? To vám fakt stojí za to aby pár promile spláchlo rodinnú pohodu, dôveru, slušnosť a sčasti aj rozpočet?

Na vianoce boli u nás známi. Kamarát, ktorému tiež len prednedávnom vrátili papiere – samozrejme za alkohol- si s nami pokojne pripíjal, až neskôr mi došlo, že on je vlastne šofér. Ostatní chlapi sa len smiali, keď som sa nad tým zhrozila. Povedal mi – a to riadne frajersky-  že to je ADRENALÍN, zábava – jazdiť s pár promile. Vraj to musím niekedy vyskúšať, je to riadna sranda!

Nechcem moralizovať, aké je to nebezpečné a to nielen pre neho, ale hlavne pre ostatných, ktorý sú s ním na ceste. Veď oni to tí chlapi určite vedia. Sú toho každý večer plné správy, plné noviny … Lenže – oni potrebujú byť proste frajeri. Ako minule – vidím v telke ten známy obrázok „pána“ Slotu, vychádzajúceho z auta a očividne všetko, len nie triezveho. A čo na to ten môj? „No a? On je už taký.“

Sú veci, ktoré asi nepochopím, dúfam len, že ich nebude v živote až tak veľa, aby som sa z toho raz zbláznila…