Každá žena, ktorá bola niekedy milenkou vie, že to nie je vôbec ľahké. Teraz nemám na mysli komplikované situácie typu „žena mi našla sms, musíš byť opatrnejšia, keď budeš písať“. Byť milenkou nie je ľahké psychicky. Skryté návaly viny, ktoré zo začiatku ignoruje a snaží sa ich všetkými možnými spôsobmi ospravedlniť sa nedajú len tak odstrániť. Práve naopak. Čím viac sa chúďa milenka snaží nemyslieť na „nemorálnosť“ svojho konania, tým viac sa táto škvrna v jej vnútri zväčšuje a zväčšuje.
Diana bola normálne 17 ročné dievča. Obdivovala muža s veľkým M. Bol presne taký, ako pán Božský zo Sexu v meste. Starší, úspešný, elegantný. O jeho súkromí nič nevedela. Len sa nechala pozvať na drink, teda viac drinkov. Keď jej navrhol, že ju odvezie domov, jasné, že súhlasila. A vôbec jej nebolo divné, že sa neopýtal, kde býva. Jednoducho išli – tam kde nič nie je. Zapadli v obrovskom záveji snehu a bez slov sa pomilovali.
„Diana, čo vlastne o mne vieš?“ spýtal sa, keď ju viezol naspäť. „Že si super chlap“ odpovedala tak naivne, ako sa dalo očakávať od 17 ročnej tínedžerky. „A viac nič?“ „Nie, to mi stačí“ odpovedala, aj keď už tušila… „Nechcel by som, aby sa toto niekto dozvedel. Mám ženu a dve deti. Ale bolo to fajn, môžme si to ešte niekedy zopakovať. Viem, že to pochopíš, máš síce 17, ale rozumovo si na tom ako 25 ročná.“ Zjavne vedel, ako na to. Hlboko ju ranil, ale zabalil to do takého darčekového papiera, že to vyzeralo takmer v pohode. Chvíľku sa jej to zdalo ok, no keď ju vysadil tam, odkiaľ ju zobral a ani sa neunúval spýtať sa, kde býva, hoci mala domov poriadne ďaleko a kamaráti z baru už dávno odišli, začala byť zmätená. A ten zmätok sa iba zväčšoval – najbližšie 3 roky.
Vždy, keď ju vysadil z auta, prisahala si, že už nikdy viac. Že to bolo naposledy. Vedela čo ju teraz čaká – týždeň beznádeje, samoty, výčitiek a podobných depresívnych stavov. Už dávno vedela, že je zamilovaná ako nikdy predtým – a možno aj potom. Lenže.
Bola to smola? Prečo nemohla mať to, po čom tak túžila? Neprešiel deň, aby naňho nemyslela, vlastne, neprešla sekunda. Bola ako posadnutá, čím viac sa trápila, že ho nemôže mať, tým viac bola namočená v bahne nešťastnej lásky. Mileneckej. Tajnej. Toľkokrát chcela na to zabudnúť a vymazať ho zo svojho života raz a navždy. Vždy sa to skončilo neúspechom. Opíjala sa, koketovala s inými, sex na jednu noc bol tiež súčasťou terapie, ktorú si naordinovala, len aby vyliečila tú strašnú bolesť vo svojom srdci. Akosi to však nezaberalo, bolesť nielenže nezmizla, ale dokonca rástla…
Prešlo pár rokov. Dostala sa z toho, veľmi veľmi ťažko a radšej na to už nechce myslieť. Keď sa znovu zaľúbila a znovu to bol „ženatý so záväzkami“ síce to kurevsky bolelo, ale už vedela, že také niečo nemá cenu a treba to skončiť.
Jej skóre skončilo pri troch. Troch osudových láskach – troch ženatých mužoch, ktorým vliezla do života a nejaký čas tam – veľmi bolestivo – ostala.
Prišla svadba. Konečne on. Tento muž je určite ten pravý. Ľúbi ho nadovšetko a vie – je si absolútne istá, že aj on cíti to isté. Sú ako spriaznené duše a aj keď jej život uštedril poriadne rany v láske, stále má v sebe naivitu dieťaťa, že existuje láska, ktorá sa dáva na 100%. A je si istá, že ju našla.
Ale čo má potom znamenať to video v jeho mobile, ktoré práve nešťastnou náhodou otvorila? Ostrý sex! Nie, nie je to stiahnuté z internetu!! „Veď sa to deje v našej obývačke. Panebože, veď to je náš gauč! A náš biely koberec! A jeho vták! A nejaká blondína so silikónmi, ktorú som nikdy predtým nevidela!!!“ Mdloby, triaška, záchvat paniky, kriku, zima, teplo… Zrútil sa celý svet. Čo bude ďalej, nevie. Nevie teraz, ani kde je, toto bol jednoznačne najväčší šok v jej živote……
Čo však bude robiť, keď ju to raz prejde? Pridá sa na stranu manželiek, alebo mileniek?
hag Milovať premyslene? Väčšinou ...
mili911 Mohli by sme moralizovať, ...
zabava a teraz platí: čo dávaš-dostaneš..... ...
Celá debata | RSS tejto debaty